Dvad-sať, trid-sať-päť

Autor: Zuzana Ďurecová | 22.7.2016 o 17:04 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  42x

Tarapetou hmýri sa podnapitý  hmyz,

slnko mu páli do okien.

 

A potom zistím, že mi to nestačí,

že chcem, aby si zostal naveky, na večnosť,

a možno len na chvíľu.

Pretože sa bojím časov a osôb v nás.

 

Zobuď ma, strhaj šaty,

zabaľ do deky z modrého mora.

 

Možno by si sa zamiloval, 

keby si vypil moje výdychy z napnutého hrdla.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Spasí nás univerzálny základný príjem?

Stroje a automatizácia prinesú v budúcnosti stratu polovice pracovných miest. Spolu s tým príde ešte väčší hnev ľudí bez práce. Bude to znamenať pád demokracie?


Už ste čítali?